História
Text napísaný dňa 7. 1. 1990.
Impulzom pre vznik bedmintonu v Bratislave v roku 1967 bol príchod Ing. Františka Kurillu z dvojročnej zahraničnej služobnej cesty v africkej krajine Mali, kde spoznal tento šport prostredníctvom francúzskych občanov zamestnaných v Mali, ktorí bedminton vo voľnom čase často hrávali. Po návrate pri rozhovoroch so svojimi kolegami z jedného oddelenia Správy rádiokomunikácií Ing. Ivanom Šimáčkom a Rastislavom Vážnym vznikla u tejto trojice myšlienka venovať sa tomuto športu vážnejšie. Keď zistili, že bedminton ako šport sa už niekoľko rokov rozvíja v Čechách aj na Slovensku, rozhodli sa, že sa pokúsia založiť oddiel. Po návšteve predsedu TJ Spoje Ing. Bačíka a tajomníka L. Glasu, ktorí ich v tomto úmysle podporili, už nič nestálo v ceste vzniku ďalšieho spojárskeho oddielu, ktorý bol založený 8.9.1967. Traja nadšenci pre svoj úmysel získali aj ďalších kolegov a tak z 13 zakladajúcich členov oddielu bolo 12 zo spojárskych organizácií, najmä zo Správy rádiokomunikácií. Prvým predsedom oddielu sa stal Ing. Kurilla. Prvé tréningy nového oddielu sa uskutočnili v telocvični ZŠ na Jelačičovej ulici a neskôr aj v spojárskom učilišti v Krasňanoch. Členovia sa veľmi rýchlo oboznámili s pravidlami aj základmi techniky a taktiky novej hry a hneď sa veľmi aktívne zapojili do súťažného športu. Už dva týždne po založení odohrali dňa 24.9.1967 v telocvični na Jelačičovej prvé priateľské stretnutie s len o niečo starším oddielom Lok.Banskej Bystrice s výsledkom 2:9. Ešte v tom istom mesiaci boli hráči zaregistrovaní u oblastnej súťažnej komisie pre Slovensko v Košiciach a hneď v prvej sezóne sa zúčastnili v oblastnom prebore družstiev II.triedy, kde odohrali 8 stretnutí a skončili na 3.mieste.
Vďaka pochopeniu a podpore vedenia TJ bol oddiel podľa potreby materiálne vybavený a v priebehu roka postupne rozširoval svoju členskú základňu a svoju činnosť, takže koncom roku 1968 mal už 27 aktívnych členov, z toho 9 dorastencov. Bolo založené dorastenecké družstvo a družstvo dospelých vďaka reorganizácii a rozšíreniu postúpilo do SNL.
Napriek tejto veľkej počiatočnej aktivite a snahe hráčov bolo veľmi ťažké súperiť s ostatnými skôr založenými oddielmi. Bedminton sa začal na Slovensku hrávať už v roku 1961 s centrami v Košiciach a v Žiline a šesťročný náskok v tom čase znamenal veľmi veľa. Hoci sme boli vybavení základným materiálom, mali sme rakety a košíky skôr na rekreačnej úrovni ako na úrovni výkonnostného športu. Keď sme chceli skvalitniť tréningy a rozšíriť ich počet, nemali sme kde. Ale najväčším problémom bolo, že sme nevedeli ako správne trénovať. Všetci členovia boli v podstate začiatočníci a nebolo sa od koho učiť správnym návykom. Preto napriek niektorým čiastkovým úspechom boli v prvých rokoch naše výsledky v rámci Slovenska slabé. Hoci sme už v druhom roku existencie hrali SNL, hneď sme z nej vypadli a v sezóne 1969/1970 sme nehrali dokonca v žiadnej súťaži, len priateľské stretnutia.
Vytrvalým úsilím sa však naša situácia začala postupne zlepšovať. Hráči si pozháňali zahraničné rakety na úrovni. Veľkou pomocou pre nás bol príchod skúsenejších hráčov Hyneka z Košíc a Kováča zo Žiliny, ktorí nám radili ako trénovať a hrať. Podarilo sa nám získať telocvičňu v ZŠ Gaštanový Hájik, ktorá sa stala naším domovom až do roku 1977. Tu sme denne trénovali, len zápasy sme hrávali v OUS v Krasňanoch.
V ďalšej sezóne 1970/1971 bolo naše družstvo opäť zaradené do SNL a odvtedy už z nej nikdy nevypadlo, hoci až do roku 1975 bolo jeho účinkovanie v SNL poznamenané stálym bojom o záchranu v nej. Prichádzali stále noví hráči, vymieňali starých, ale približne od roku1971 sa základný káder začal stabilizovať a zostal dlhé roky nezmenený. Boli v ňom J.Šafařík, K. Šafařík , Keníž, Sitár a Guldan. Prvými úspešnými dorastencami boli Sládek a Bučko. Po rokoch ťažkých začiatkov sme sa v roku 1975 dostali medzi slovenský priemer a potom to trvalo už len 3 roky, kým sme sa vyšvihli do slovenskej špičky.
V sezóne 1977/1978 sme po prvý raz vyhrali SNL, k čomu výdatne napomohol a príchod Ing. Konštantína Holobradého, nitrianskeho rodáka, reprezentanta ČSSR, ktorý sa po skončení vysokoškolského štúdia v Prahe usadil v Bratislave. V tejto sezóne 10.výročia vzniku oddielu sme po prvý raz zorganizovali majstrovstvá SSR dospelých a zásluhou Ing. Holobradého získali prvý titul majstra SSR. Jeho pričinením sa začala rýchlejšie zvyšovať aj výkonnosť ostatných hráčov. O to väčšou stratou pre nás bola náhla smrť tohto dobrého kamaráta v lete 1978, na ktorú doteraz s bolesťou spomíname.
V roku 1978 sa náš oddiel výrazne presadil do slovenskej špičky a spolu s Lokomotívou Košice je v nej nepretržite až dodnes. Trvalo to teda celých desať rokov, kým sa nám podarilo dobehnúť počiatočný náskok košického a žilinského oddielu.
Po preniknutí do slovenskej špičky bolo snahou hráčov dostať sa ešte vyššie - na celoštátnu úroveň. To však bol oveľa ťažší problém, pretože v Čechách sa bedminton začal rozvíjať ešte skôr - od roku 1957 a ďaleko viac sa aj rozšíril - je tam zhruba 10 krát viac oddielov a hráčov ako na Slovensku. V tomto období od roku 1978 sa stal hlavným cieľom a zdrojom tréningovej motivácie hráčov postup do I.celoštátnej ligy. Bolo to 9 rokov veľkých nádejí, ale aj veľkých sklamaní. Lokomotíva Košice vtedy už dlhšie úspešne účinkovala v I.lige a my sme suverénne vládli v SNL, avšak postúpiť do I.ligy podľa vtedajšieho systému znamenalo prekonať v kvalifikácii víťaza ČNL.
Veľkú šancu sme mali hneď v prvom roku, keď sme v prvom stretnutí kvalifikácie zvíťazili doma nad Bohumínom 7:4 a robili sme si veľké nádeje. O to trpkejšie bolo naše sklamanie po prehre 2:9 v odvete. Neuspeli sme ani v ďalších rokoch proti VÚ Ostrava, Meteoru Praha a Lokomotíve Brno. Pritom však treba poznamenať, že české oddiely z pozície silnejšieho niekedy využívali rôzne nešportové spôsoby a zákulisné machinácie. Vyvrcholením toho bol rok1982, keď sme sa ku kvalifikácii na ihrisku s ČKD Kompresory Praha ani nedostali a boli sme napriek protestom administratívne vyradení. Koniec tejto situácii priniesol až zjazd bedmintonového zväzu v roku 1983, ktorý schválil novú štruktúru súťaží a zrušil kvalifikáciu do I.ligy a tým sa nám konečne otvorila cesta.
V týchto rokoch ťažkých kvalifikácií sa medzi naše opory zaradili aj Schidtmayer a Budinský, študenti z Banskej Bystrice, ktorí sa u nás počas 5 rokov tréningu prepracovali z priemerných na špičkových hráčov. Významnou zmenou v živote oddielu v tomto čase bolo prenesenie nášho tréningového centra do úplne inej časti Bratislavy. Po otvorení novej ZŠ v Lamači v roku 1977 sa hneď podarilo vybaviť tam tréningové hodiny. Keď telocvičňa ZŠ Gaštanový Hájik bola uzatvorená pre rekonštrukciu, preniesol sa celý tréningový proces oddielu, ktorý mal vtedy už 50 členov, do Lamača. V tejto škole, kde sme sa stretli s porozumením vedenia sa dodnes každodenne trénuje.
Vytúžený postup do I. celoštátnej ligy sme dosiahli konečne v roku 1984, avšak ako sa dalo predpokladať, len na jednu sezónu, keď sme z 9 zápasov vyhrali len jeden. Od tohto roku sme ako na hojdačke - jeden rok do I.ligy postúpime a druhý z nej vypadneme. Výnimkou bola sezóna 1987/1988, keď sme skončili v SNL na druhom mieste za béčkom Lok.Košice, pretože košičania pustili zápasy v I.lige a najlepších hráčov postavili za béčko, aby si tak víťazstvom v SNL zabezpečili I.ligu aj na ďalší rok. V súčasnej sezóne 1989/1990 prebieha náš tretí pokus o úspešné účinkovanie a záchranu v I.lige.
Keby sme chceli stručne charakterizovať rozvoj úspešnosti nášho oddielu za 22 rokov jeho činnosti, dalo by sa to vyjadriť slovami "mierny ale trvalý vzostup". O tom, že sa tento vzostup zatiaľ nezastavil, svedčia výsledky posledných rokov nielen v súťaži družstiev, ale aj v súťažiach jednotlivcov, keď sme napr. na majstrovstvách SSR dospelých získali od roku 1978 13 zlatých medailí (Holobradý 1x, Matyusová 3x, Holobradá 3x Koblihová 2x, Mydlíková 2x, Schmidtmayer 1x, Brestovský 1x) a okrem toho aj 20 strieborných a 40 bronzových medailí. Väčšina týchto medailí pritom bola v posledných piatich rokoch, pričom do roku 1977 sme mali len 1 striebornú a 5 bronzových medailí. Korunu tomuto vývoju dáva aj sezóna 1988/1989, ktorá bola pre nás po mnohých stránkach doteraz najúspešnejšia. Pričinili sa o to najmä akademickí reprezentanti ČSSR Brestovský a Matyusová, ktorí nielenže napomohli vybojovať po tretí raz I. ligu, ale boli aj mimoriadne úspešní na majstrovstvách ČSSR (Matyusová - striebro a bronz, Brestovský 2x bronz), hoci doteraz naším ziskom z celej histórie tohto podujatia bola jediná bronzová medaila K.Holobradého z roku 1978.
K zlepšeniu našej výkonnosti v posledných rokoch značne prispela možnosť tréningu v kvalitnej vysokej hale, ktorá sa nám naskytla po otvorení novej športovej haly v Podunajských Biskupiciach. Hoci široká príprava mládeže pokračuje v školských telocvičniach, všetci naši špičkoví hráči sa pripravujú v hale, čo je pre nich veľmi dôležité, pretože taktika aj technika hry vo vysokých halách, kde sa v súčasnosti konajú všetky vrcholné turnaje, je dosť odlišná od hry v nízkych telocvičniach. Pri príležitosti 20. výročia založenia oddielu sme v tejto hale v roku 1988 usporiadali majstrovstvá SSR dospelých, ktoré sa nám dobre vydarili ako po organizačnej, tak aj po športovej stránke.
Hoci dorastenecké družstvo v našom oddiele bolo založené už rok po vzniku oddielu, treba povedať, že výsledky našich dorastencov ďaleko zaostávali a zaostávajú za výsledkami dospelých. Z mnohých desiatok chlapcov a dievčat,ktorí u nás trénovali, bolo len veľmi málo svetlejších zjavov ako napríklad Bučko a Sládek. Títo dvaja sa v rokoch 1972-1975 len vlastnou snahou a bez odborného trénera (takého sme vtedy ešte nemali) dostali do slovenskej špičky, získali niekoľko strieborných a bronzových medailí z majstrovstiev SSR dorastu a v roku 1975 dokonca obsadili v štvorhre 3.miesto na majstrovstvách ČSSR dorastu. Po prechode medzi dospelých sa natrvalo zaradili do základného kádra. Jedinú zlatú medailu za celých 22 rokov na majstrovstvách SSR dorastu pre nás získal Mészáros vo štvorhre so Závadom v roku 1983. V súťaži dorasteneckých družstiev sme sa zväčša tiež pohybovali len medzi slovenským priemerom. Za zmienku stoja len 3 druhé miesta na Slovensku a jedniný titul v roku 1984, keď v tomto roku sme získali aj bronz na M ČSSR. Od tohto roku sú výsledky dorastu opäť veľmi slabé a zaostávajú za výsledkami aj oveľa slabších a menších oddielov.
V súčastnosti si však robíme veľké nádeje na zmenu tohto stavu, ktorého príčiny sme videli vo vzťahu "zlatej" bratislavskej mládeže k športu všeobecne a k nášmu menej atraktívnemu amatérskemu obzvlášť. V roku 1985 sme si povedali, že najhlavnejšie je vybudovať v hráčoch vzťah k športu a tu je už príliš neskoro začínať v dorasteneckom ceku, ale treba začať oveľa skôr. V roku 1985 na jeseň začal Dr.Guldan viesť na ZŠ Lamač väčšiu skupinu žiakov vo veku 7-8 rokov a o niečo neskôr Dr.Keníž na ZŠ Vazovovej ešte mladších. V súčasnosti sú títo žiaci temer všetci stále v tréningu - už 4.-5.rokov a robia nám veľkú radosť, pretože patria nielen medzi slovenskú, ale aj celoštátnu špičku. Za 3 roky, keď sa konali majstrovstvá SSR, získali už 6 zlatých medailí ( Kitt tri, po jednej Jánoš, F.Hochel a Z.Guldanová), 6 strieborných a 11 bronzových medailí. Výborne sa umiestňujú aj na turnajoch s celoštátnou účasťou. Posledným veľkým úspechom bolo1.miesto L.Navrátila v kategórii 10-ročných na medzinárodnom turnaji mládeže v Prahe. Úroveň týchto žiakov, ich zanietenosť pre šport, je zdrojom nášho optimistického pohľadu na budúcnosť oddielu aj pri súčasnej neistej ekonomickej situácii.
Náš oddiel je v súčasnosti konsolidovaný. Veríme, že pri pokračujúcej dobrej podpore zo strany TJ bude náš oddiel aj naďalej zlepšovať svoju činnosť a výsledky.
