Komentáre

A je to tu. Mišo Matejka nám na otázky odpovedal najrozsiahlejšie, taktiež možno z odpovedí vycítiť jeho ambície, ktoré ho ženú stále vyššie a vyššie.

Ako si sa dostal k bedmintonu a kedy?

Pred bedmintonom som dlhé roky hrával hokej, ku ktorému ma pritiahol môj otec. V tej dobe bol trénerom mládeže v Trenčíne. Hokej som musel prestať hrávať kvôli všeobecne známym zdravotným problémom. Po ukončení hokejovej činnosti som mal rok pauzu. Po roku som mal tancovať v súbore, ale ja som chcel hrať hrozne stolný tenis našťastie do toho zakročil môj otec a povedal, že tancovanie je pre baby a tak som mal ísť na stolný tenis. Ale v tej dobe sa mi páčilo jedno dievča, ktoré chodilo na bedminton a tak som sa dostal k bedmintonu v Kubrej. Začal som ho hrať v polovici siedmej triedy na základnej škole, takže dosť neskoro.

Čo by si zmenil na slovenskom bedmintone?

Na Slovensku sa bedminton považuje zatiaľ len za zábavu a nikto o ňom neuvažuje ako o olympíjskom športe! Byť dobrý v bedmintone, tým nemyslím malý okruh Slovenska, je veľmi náročné hlavne po časovej stránke. Hráči na Slovensku berú tento šport moc na ľahkú váhu a tým si myslím, že mám oproti iným veľkú výhodu, že som hrával hokej, kde malé deti trénujú tri krát do týždňa pred školou, čo predstavuje vstávať tak okolo piatej hodiny. Nemyslím si, že v bedmintone je mnoho hráčov, čo by to dokázalo akceptovať a ešte aj za to draho platiť. Amatérsky prístup hráčov, to by som chcel zmeniť.

V bedmintone, keď chce byť niekto dobrý vo svojej oblasti, je dôležité stanoviť si cieľ. Aké su tvoje ciele v bedmintone?

Môj prvoradý cieľ, a jediný, je sa dostať na olympíjske hry v Pekingu 2008. Možno teraz veľa ľudí zaskočím, ale nikdy nebol môj prvoradý cieľ vyhrať majstrovstvá Slovenska, ale nemôžem povedať, že to nepotešilo.

Čo by si spravil, keby si zrazu nemohol hrať bedminton aktívne, ale len pasívne? Napr. trvalé vážne zranenie.

Na túto otázku si myslím, že viem odpovedať dosť fundovane z dôvodu, že mám za sebou už dve operácie kolena a ramena a ešte ma určite dáke čakajú. Nemyslím, že v tejto dobe by sa mohlo stať na kurte zranenie, ktoré by zapríčinilo koniec kariéry. Dnešná športová traumatológia je na vysokej úrovni a zašiť odborníkmi sa dá už v podstate všetko a následná tvrdá a precízna športová príprava musí byť účinná. Bavíme sa o pohybovom aparáte a nie o vážnejších ochoreniach.

Máš nejaký svoj bedmintonový idol? Prečo?

Momentálne určite nie, ale kedysi som si hovoril že hrať ako Maroš Šulko, to by bolo super. Ten sa mi teraz bude smiať a dávať mi autogramy.

Dozvedeli sme sa, že trénuješ 14krát týždenne. Môžeš to, prosím, opísať?

Myslím si, že keby som trénoval 14 krát, tak by to na olympiádu nestačilo, ale neviem, či sa rozumieme takže na ozrejmenie: Ráno beh po kurte 30 min., následne beh 60 min. vonku, bazén nástupy 60 bazénov, večer spinning - tak to sú tri tréningové jednotky v týždni, týždeň má 7 dní čo predstavuje 21 jednotiek (mínus regeneračné dni). Trénujem tak okolo 19 jednotiek v týždni, asi tak.

Vieme, že máš v prevádzke vlastnú bedmintonovú halu v Trenčíne, kde boli už organizované rôzne podujatia. Čo bolo motívom k jej výstavbe?

Otec staval veľké obchodné domy TESCO, KAUFLAND atď., potrebná zmena a vybudovanie niečoho, čo by mohlo byť samostatne zárobkovo činné a prospešné pre ľudí.

V poslednej dobe chodievaš na turnaje do zahraničia. Dokážeš sa vyrovnať s konkurenciou, ktorá je oproti slovenskej väčšia?

Môj názor je, že momentálne na Slovensku nemôže vyrasť kvalitný hráč, z dôvodu slabej konkurencie! A preto sú výjazdy do zahraničia a hranie s kvalitnými hráčmi pre rast jedinca nenahraditeľné. Na môj rast, si myslím, že to malo veľký vplyv: Bol som 2 krát v osmičke v Rumunsku a Teheráne, 3 krát v šestnástke Lotyšku, Španielsku, Israeli a minulý rok o takomto čase som bol okolo 260 miesta na svete. Teraz som okolo 116 miesta a cieľ som mal byť v prvej 150-tke. Takže danú sezónu považujem za úspešnú až na ME, kde ma príprava stála veľa síl a efekt bol nulový. S Talianom som prehral. Zanechalo to vo mne dosť veľkú ranu a nepodarilo sa mi zmobilizovať už do konca sezóny.

Čo by si doporučil hráčom na Slovensku?

V prvom rade musia hráči sami chcieť obetovať moc veľa času športu, kde sa raz vyhráva a raz prehráva. Keď sa prehráva, treba trénovať ešte viac, čo nie je vôbec jednoduché. Nájsť si kvalitného trénera, ale nie bedmintonového, lebo ten v skutočnosti na Slovensku podľa mňa neexistuje. Je kopu kvalitných trénerov v tenise a mnoho krát nemusí mať s raketovými športmi nič spoločné. Vo vrcholovom športe sa jedná hlavne o kvalitu. Darmo ty budeš posilovať keď nevieš, aké svalstvo využívaš pri bedmintone, atď. A uvedomiť si, že tréner ti môže poradiť, môže ti ukázať ako trénovať, ale vyhrávať môžeš len ty!

Klub, v ktorom si spoluzakladateľ, sa rozrastá slušným tempom, za ktorým je vidieť aj nejaké výsledky, napr. u detí. Čomu pripisuješ zásluhu?

Klub som založil ja spolu s Evčou a vsadili sme na mladý kolektív a Tomáša Lobotku. Snažíme sa ich trénovať a vytvoriť prostredie podľa našich poznatkov. Či to bude fungovať, ukáže až čas.