Komentáre

Zúčastnila som sa umpire turnaja vo Viedni na Austria International. Okrem množstva iných hráčov tu boli aj ľudia zo Slovenska. Je zábavné, že ich stretávam častejšie za hranicami Slovenska, ako doma.

22. februára sme mali briefing, teda stretnutie všetkých umpire, kde sa rozpráva o aktuálnom pláne na turnaj, alebo sa len tak stretli, aby sme sa aspoň trochu spoznali.

Samozrejme, ústrednou témou bol nový scoring systém. Všetci sme boli plní očakávaní, aké boli skúsenosti z Grécka – Tesaloník. Boli sme však trochu negatívne naladení, no po prvom okúsení sa musím priznať, že sa mi to začalo páčiť. Pre oko diváka veľmi pútavé, lebo na kurte sa stále niečo deje. Rozhodca to ma o niečo ľahšie, neviem síce prečo, no napriek tomu mám ten pocit. Netuším ako to berú hráči, OK, možno predsa len tuším, no nechce sa mi tu o tom písať. V každom prípade, myslím si, že by sa to malo odskúšať na dajakom slovenskom turnaji, nech si na to naši hráči čím skôr zvyknú, lebo zrejme až na malé úpravy, bude tento systém na ďalších niekoľko rokov aktuálny.

OK, no späť k turnaju, v sobotu sme išli do tradičnej rakúskej reštaurácie. Na večeru sme mali samé mastné mäská a nezdravé vysmážané zeleninky a chren som si pomýlila s nastrúhaným syrom. Na pitie bolo iba vínečko, a keďže vínečko nemusím, celý večer som bola na vode a pečive. Našťastie to zachránila atmosféra pri stole.

Finále som „nepísakala“, lebo som ešte mladá a neskúsená, tak si ich aspoň pozrela a po obede som išla domov.

Neviem, či ste boli zvedaví práve na takéto resumé, no toto sú moje dojmy z Austrian International. Tí, ktorí ste tam neboli, azda ste si vytvorili akú-takú predstavu.

PS: Inak, prvý krát som zažila profesionálnych linejudges.