9. septembra sme boli tradične v Košiciach (tradične preto, lebo turnaje sú tu dosť často). Tento turnaj bol ale neobvyklý hlavne preto, že bol prvým „vážnejším“ v tejto sezóne a, samozrejme, pre mnohých prvým, na ktorom sa hralo novým systémom do 21 bodov. Takže to bol aj určitý test, kto je ako pripravený (alebo kto odflákol letnú prípravu a kto nie)...
Nie som z klubu Spoje Bratislava, preto dúfam, že mi bratislavčania odpustia, ak sa budem trochu viac venovať tomu nášmu klubu - M-Šport.
Na turnaj sme išli, ako inak, v piatok poobede a poviem vám, bolo nás dosť (14), takže som sa na cestu nijako netešila – veľa mladších, veľa problémov (ale bez nich by tam nebola tá správna atmosféra, takže na druhej strane to bolo ok). Keď sme večer dorazili, rozmýšlali sme, kam ísť jesť. Žiaľ nič lepšie ako bagety z pumpy sme už nezohnali (a do mesta sa nám nechcelo)...
No, ale aby som sa dostala k tomu, prečo sme vlastne prišli – teda bedminton, že.....Večer sa teda nič také ako porada o taktike nekonalo (nemali sme trénera – Mišo Matejka a Eva Sládeková boli v Lotyšsku), takže sme len dohadovali nejaké mixy a tak.
Druhý deň ráno sme teda prišli všetci v poriadku do telocvične (nikto sa nestratil ani nič podobné, aj keď v našej skupine by to nemusel byť až taký problém – ale rodičia, čo boli s nami, sa o nás vzorne starali). Potom nasledovala rozcvička, ako inak, pre niektorých lepšia a pre iných len taká aby sa nepovedalo.....ďalej žreb dvojhry, no a samotné zápasy.....Na to som bola fakt zvedavá....Či budú vyrovnanejšie, alebo sa nič nezmení. Či sa bude hrať kratšie a stihneme vlak, alebo pôjdeme zasa až tým nočným.
Myslím, že väčšina ľudí z nášho klubu neprišla s veľkými ambíciami, lebo väčšina hrá ešte v U15, takže tí prišli hlavne zbierať skúsenosti. My starší sme samozrejme prišli aj pre čo najlepšie výsledky. Niektorým sa to podarilo, iným menej.
Tak teda, aby som to dala všetko dohromady za náš klub: Najúspešnejší vo dvojhre bol už obvykle Martin Petrík, ktorý mal na dosah aj finále, no nakoniec prehral s Tomášom Fašungom na tri sety. Naša mladá nádej, Martin Hliničan, prehral síce hneď v prvom kole (s Masarikom), ale vidieť, že sa stále zlepšuje. Ostatní chalani zahrali to, na čo majú momentálne natrénované (aspoň myslím, podľa toho, čo som videla). No a my, dievčatá – najďalej som sa dostala ja – do štvrťfinále. Ťažko povedať, či som mala aj na „semi“, ale zahrať som mohla určite aj lepšie. Takže z mojej strany je to čiastočná nespokojnosť. Väčšina dievčat z M-Športu vypadla v druhom kole. Ale hlavne Andrea Machunková, ktorá je síce z CEVA Trenčín, ale často s nami trénuje, sa mohla pri troche šťastia dostať aj ďalej (ale ona sa určite ešte zlepší, že Aďa). Mixu a štvorhre sa až tak nevenujem, lebo som to teda moc nestíhala sledovať, bolo toho veľa, veď pozrite výsledky...
No ale ako vlastne dopadol turnaj z toho všeobecného pohľadu, nie z toho skresleného „klubového“: Mužskú štvorhru vyhral Tomáš Fašung, keď Ivan Masarik v druhom sete za stavu 6:4 zápas vzdal (neviem, čo sa presne stalo, nebola som pri tom a každý by vám zrejme povedal svoju verziu, takže dôvod Ivanovho skreču radšej nechám tak...). Dvojhru dievčat vyhrala Dominika Rebová. Vo finále porazila Veroniku Jariabkovú. V chalanskej štvorhre sa tešili Fašung s Masarikom – vo finále porazili dvojicu Banyasz, Kall. Štvorhra dievčat patrila prešovčankám Borodáčová, Kráľová. Finále hrali proti BK MI Trenčín - Gajdošíková, Plesníková. Mix vyhrali Fašung, Rebová - vo finále proti Lašo, Jariabková.
Takže podľa výsledkov bol tento turnaj bez prekvapení. Zápasy takisto neboli oveľa kratšie, takže sme zas nestihli vlak a vrátili sme sa až ráno okolo štvrtej. O ceste späť radšej nepíšem, to by chcelo ďalší samostatný článok – no sranda bola.
Chcela by som zablahoželať Tomášovi, ktorý vyhral všetky 3 disciplíny a ešte si stohol aj nájsť niekoľko mladších obdivovateliek. No a takisto Dominika Rebová – tá vyhrala 2 disciplíny.
Tereza Betáková