V čase od 29. 07. do 05. 08. (od soboty do soboty) sa niektorí kondične a fyzicky zdatní ľudia zišli na Filipovej chalupe (Súš pri Starej Turej, zhruba 150km od Bratislavy) za účelom zdokonaľovania sa. Rád by som sa s vami podelil o zážitky a celý priebeh sústredenia.
V prvej časti skúsim popísať chronologický priebeh. Neskôr sa bude jednať o opis jednotlivých kondičných "fáz". Účastníkov a svoj subjektívny pohľad tiež nebude chýbať.
Pozn.: Jesť treba stále. Nebudem opisovať, čo sme jedli a kedy, ale ubezpečujem, že boli minimálne 3 klasické jedlá do dňa.. čiže raňajky o 8:00 spojené s budíčkom, obed a večera (vo variabilnom čase). Ranný tréning o 9:15 a poobedný o 17:00. Strečing bol povinný po každom tréningu. Večierka bola individuálna, nie ako v táboroch. Večerný program mal spontánny charakter, podľa toho, ako sme sa dohodli, no väčšinou bol kolektívny.
Zraz bol klasický na vlakovej stanici. Odtiaľ prestup na ďaľší vlak do Starej Turej a odtiaľ vozidlom do kopcov a chalupu. Ani sme sa nenazdali, a išli sme behať intervaly. Ten, kto v lete netrénoval, dostal svalovicu.
Ráno holandský tréning (3 kolá) a poobede depo. Tu už svalovicu dostal asi každý, ako to už chodí.
Hurá, intervaly. Hmm, a prečo si rovno nezopakovať depo, nie?
Ranné posilovanie som už nezvládal, keďže som dlho neposiloval. Poobede bežecká abeceda spojená so stepovaním a šprint-poklus. Večer sme grilovali a spať sme išli niekedy v stredu.
Konečne oddych, spojený s výletom k vode a do mesta (peši). Osobne mi pomohol zbaviť sa svalovice.
Kópia tretieho dňa. Trošku nám spŕchlo, tak sme poobede bežali v daždi na depo. Hore kopcom to bola celkom sranda.
Holadnský tréning (4 kolá) a poobede abeceda+stepping. Večerné grilovanie a posledný večer ... :))
Ráno budík a friško upratať a domov obráteným spôsobom, ako príchod.
Trebalo najskôr vybehnúť na kopec, čo trvalo od 3 do 6tich minút. Pred hlavným chodom sme "zadelili" nejaký ten stepping. Procedúra zameraná na výbušnosť a zvykanie si na kyslíkový dlh. Skladá sa z troch fáz. Štartovalo sa vždy, keď každému klesol pulz pod 100. Dávkovanie bolo nasledovné:
Posilovacia procedúra rozdelená na stanovištia. Každé stanovište bolo zamerané na posilovanie niečoho. Prestavte si, že robíte 50 sekúnd napr. brušáky a máte 10 sekúnd na to, kým sa premiestnite na stanovište, kde dvíhate nejakú činku. Takto obehnúť okolo 20 stanovíšť. Veľmi prospešné je si tu pustiť hudbu. Výhodou je, že tento druh tréningu nieje mentálne ubijajúci, lebo je robený zábavno-zaujimavou formou.
Beh do kopca a po rovine v rozmedzí od 12 do 24 minút, podľa toho, ako je kto kondične pripravený. Dôležité je nezastaviť. Pri behu do kopca je podávaný tlak na nohy (stehná, lýtka) a treba správne dýchať.
Niektorí spravili toľko klikov, brušákov a podobných cvičení behom jedného dňa, ako za celý rok nie.
Okrem iného dávam do pozornosti cvičenie "levitácia", kde ostatní dajú lietajúceho do polohy takej a prenášajú ho od bodu A do B tak, aby mal pocit, že lieta. Je to sranda a dobrý pocit.
Klasická bežecká abeceda. Menovite: skipping, jelenie skoky, zbíjačka a pod. Dávkovanie 2x krátka vzdialenosť a 2x dlhá. Toto vynásobíme počtom cvičení v abecede a dostaneme výsledok, koľko krát sme si ju zbehli. Trojciferné čísla by to byť nemali.
Hmmm. 2 série po 24 steppingov. Časovanie: 10 sekúnd naplno, 10 pauza.
S využitím prírodnych poľnohospodárskych ciest sme prebehli od začiatku po koniec role spôsobom 30 sekúnd voľne a 10 šprint.
Cvičenia zamerané na regeneráciu celého tela i duše. Vyskúšali sme si meditáciu, autogénny tréning a cvičenia na chrbticu.
Nebolo to prvé, a dúfam, že ani posledné sústredenie. Môžem povedať, že to posledné bolo vždy najlepšie. Veľmi ťažké bolo prekonať sa a ísť s chuťou na akýkoľvek tréning. Ráno sa chcelo spať a aj poobede (mne). Dôraz sa tentokrát kládol viacej na behanie, ako posilovanie, čo niekomu vyhovovalo, a niekomu menej. Športovisko sme mali za dverami a bývali sme spolu v jednej chalupe, kde prevládala viacmenej taká rodinná atmosféra. Zaujímavé bolo, že každý z nás počúva inú hudbu.. tak sme sa snažili rešpektovať v tomto jeden druhého. Zuzka nám niečo vždy uvarila a niekto potom umýval :)) a tak.
Domnievam sa, že toto sústredenie každého "zobralo" - človek sa cítil úplne inak, ked odchádzal, a keď sa vrátil. Verím, že mi rozumiete. Fotodokumentácia prístupná - kde snáď podľa môjho opisu nájdete fotky k niečomu prislúchajúce.
Spoločná fotka a spoločné tričká (bez Romana)
Cesta na depo (za sychravého počasia), z diaľky vyzerá nevinne :)
A kto nevládal, tak si mohol zabásniť túto vetu :) Nevládali sme fotiť, tak sa rozmazala foto :)