Zdravím všetkých čitateľov tejto rozrastajúcej sa a čím ďalej úspešnejšej webstránky. Nie som síce najlepší pisateľ podobných príspevkov (vlastne to nemôžem posúdiť, ešte som žiadny nenapísala..), ale rada by som sa s vami podelila o moje pocity z výjazdu nášho oddielu na turnaj do Nemecka. Pôvodne chcel o tomto výjazde písať Tomáš, ale pre nával školských povinností trochu mešká, tak ho tento krát predbehnem. Dúfam, že sa aj tak nenechá odradiť a napíše aj on blog z jeho pohľadu. No a ešte jedna informácia na úvod: Na tomto turnaji sa zúčastnila mládež z viacerých oddielov Slovenska, ja sa však zameriam /z čisto subjektívnych dôvodov/ v tomto článku na náš oddiel.
Asi pred rokom dostalo naše úspešné juniorské družstvo prísľub, že za svoje zásluhy môže vycestovať na zahraničný turnaj. Tento prísľub sa podaril uskutočniť nakoniec pre rôzne komplikácie až teraz /čím chcem aj nenápadne poďakovať Filipovi Guldanovi za všetkých účastníkov, že prispel k tomu, že sa tento výjazd vôbec mohol uskutočniť/. O čo sa teda jednalo? Nuž 26. až 28. mája sa konal v Nemeckom Friedrichshafene 39. ročník LEG-Cupu. Zúčastnili sme sa na ňom v zostave: Tomáš Fašung, Martin Kuchyňár, Juraj Vachálek, Jaro Vícen /ktorý bol viac chorý ako zdravý.../, Mirko Haring, Maťko Vícen, Barbora Haringová, Nicole Strungová a Linda Poláková.
Na cestu sme sa vydali už vo štvrtok ráno, hneď ako sme na túto príležitosť patrične upravili auto - viď fotky. Cesta bola celkom náročná (bližšie by to asi najlepšie vedel objasniť Maťo Kuchyňár, keďže sedel vzadu - v strede). Ale boli tam aj mnohé príjemné okamžiky, ako napríklad výborný koláč, ktorý mal pre nás pripravený pán Strunga na prvom odpočívadle, šľahač na mlieko, ktorý Tomášovi podarovali na jednom odpočívadle. Pomerne rýchlo bol zlikvidovaný, či rozličné spôsoby a preparáty používané na udržanie vodiča – Beďa v strehu.
Ubytovaní sme boli v takej menšej staršej telocvični, spolu s ďalšími hráčmi z rozličných krajín. Bol to celkom dobrý úlet. Večer sme sa boli prejsť po okolí a zistiť, či nie je niekde blízko obchod Kenvello... a potom sme hrali psychohry. Spali sme družne vedľa seba, bolo to veľmi estetické :) a pomerne zábavné, keďže niektorí spali v spacáku prvý krát a tak sa touto skutočnosťou svojsky museli vyrovnať. Podaktorí iní členovia našej výpravy v spánku hrajú bedminton, čo si všimli ich susedia.
V piatok sme začali hrať až od 15:00, tak sme ráno trochu pospávali a potom sme sa išli popozerať do mesta - nakúpiť rôzne suveníry a poprechádzať sa pri jazere. Časť ostala hrať futbal. No a o 15:00 to vypuklo... Najskôr údaje: Zúčastnilo sa skoro 500 detí/mládeže z 11 krajín. Hralo sa v kategóriách U11, U13, U15, U17 a U19 v 3 telocvičniach, spolu na 31 kurtoch.
Hrala sa dvojhra, kde boli hráči v skupinách po 4, postupoval len víťaz skupiny do pavúka, kde sa hralo KO (knockout) systémom, a hrali sa štvorhry, ktoré sa hrali len KO systémom.
Naši hráči sa držali veľmi dobre, každý vyhral aspoň jeden zápas. Konkrétne by som chcela vyzdvihnúť najmä tieto úspechy: Mirko Haring a Maťko Vicen sa dostali do osmičky v štvorhre U13. Tomáš Fašung sa ako jediný z našej výpravy prebojoval zo skupiny a skončil v 16tke zo 79 hráčov. Linda Poláková a Maťko Vicen takmer vyhrali svoju skupinu, prehrali len 1 zápas. Ďalej by som chcela pochváliť dievčenskú štvorhru Nicole Strungovej s Barborou Haringovou. Výborne sa dopĺňali, vyhrali jedno kolo v kategŕii U17, v budúcnosti by to mohla byť podľa môjho názoru dobrá štvorhrová dvojica. Dobrú štvorhru predviedli aj Maťo Kuchyňár s Jurajom Vachálkom, ktorí tiež vyhrali jedno kolo v U17. Jaro Vicen mal teploty, preto dvojhry nehral vôbec, a štvorhru hral len jednu.
Okrem výsledkov by som ale určite chcela napísať, že všetci naši hráči sa správali veľmi profesionálne, na zápasy nastupovali pripravení, hrali všetky zápasy s plným nasadením, správali sa športovo, navzájom sa povzbudzovali, no proste boli úplne skvelí, radosť byť s takým teamom. Nemecká organizácia bola výborná. Držali sa presne časového harmonogramu, ktorý nám prvý deň dali. Každý hráč dostal na pamiatku certifikát, že sa turnaju zúčastnil a k tomu čokoládu.
Poslední hráči nášho oddielu dohrali v sobotu, tak sme sa rozhodli, že sa vrátime v noci nazad do Bratislavy. Pred odchodom sme sa ešte išli posilniť do Pizzerie a asi do polnoci sme si prezerali nočné mesto, dokonca aj z výhliadkovej veže... To teda neviem, koho bol nápad... Cesta späť bola nepríjemná, myslím že už všetci mali dosť. No a v našom aute bola aj celkom napínavá, keďže sme sa rozhodli, že budeme čerpať benzín až na Slovensku, ale nakoniec sme za poriadnej búrky, úplne unavení a úplne bez benzínu dorazili šťastne domov.
Chcem ešte poďakovať pánovi Strungovi a Beďovi, ktorí nám veľmi pomohli a bolo nám s nimi veľmi príjemne. Ak máte záujem vidieť fotky s tohoto výjazdu, nájdete ich v časti média. Bližšie výsledky z turnaja nájdete na stránke www.bodensee-jugendturnier.de. Teším sa na ďalšiu podobnú akciu. Dúfam že ju čoskoro uskutočníme, tak všetci poriadne v lete trénujte!
S pozdravom, Zuzana Matzová.
Spolu sme sa odfotili, akurat bolo silne svetlo, preto nam nevidiet moc oci :)