V Bratislave v dome športu sa uskutočnil jeden z ďaľších seminárov, kde sa mohol prakticky zúčastniť každý tréner (či už papierovo, alebo nie). Hlavné slovo mal p. Ludík z Trenčína. Vo svojom blogu budem písať, čo bolo jeho náplňou a ako to naša komunita prežívala, a čo si z neho odniesla.
Rozoberem to chronologicky (v časovej postupnosti). Na seminár bolo potrebné sa prihlásiť niekedy koncom minulého roka. Pôvodný plán bol jeden deň počas víkendu, ale vzhľadom na nedostatok času p. Ludíka, ktorý mal dlhodobý plán s mládežou v danom časovom horizonte vycestovať kdesi za hranice, sa to presunulo na utorok. Problém bol aj na strane účastníkov, hlavne časový - v priebehu pracovného týždňa je pre niektorých problém sa uvolniť na jeden deň. Seminár mohli (teda mali by) absolvovať aj záujemcovia o školenie trénerov III. triedy.
Začali sme ráno, relatívne v neskorčích ranných hodinách, o 10:00. Ja som samozrejme meškal, vlastným zavinením, ale p. Vaško st. (organizátor školenia) si naštastie už na mňa zvykol. Po organizačných pokynoch a vyfinancovania nasledovali jednotlivé bloky od p. Ludíka. V každom bloku častí, resp. prednášok, sme mali možnosť skupinovo sa vyjadriť k jednotlivým blokom, formou úloh, ktoré nám p. Ludík zadal. Bloky seminára, ktoré si pamätám, a zaregistroval som:
Čo sa týka účastníkov, tak to boli tréneri z lokalít ako Bratislava, Košice, Šurany a Trenčín. Počas možnosti diskusie sa rozprúdila do detailov, bolo veľa rôznych hlasov a názorov, zapojil sa každý jeden. A pochopiteľne nechýbala aj sranda.
K zhodnoteniu seminára len toľko, že sme tam všetci prišli, aby nás to nejakým spôsobom obohatilo, keby sme všetko vedeli, tak by sme nemuseli chodiť (zhruba citát p. Ludíka). Ja osobne som išiel za podobným účelom, a splnilo to moje očakávania, ktoré sa vynasnažím uplatniť vo svojich tréningoch. Potlesk na konci svedčil o spokojnosti.