Blog o bedmintone

Rok 2011 si každý Slovák zapamätal predovšetkým vďaka titulu majstrov sveta, ktorý naši hokejisti získali na domácej pôde. Gól Mariána Hossu vo finálovom predĺžení proti Čechom nám dnes, pri trápení nášho extraligového výberu v B skupine proti mužstvám Veľkej Británie a Španielska pripadá ako sen o výlete na Pluto. Podobne, ako nám v tom čase ako sci-fi pripadali dnes už bežné dovolenkové pobyty na Marse a – čo len malý úspech nášho bedmintonu na bedmintonovej scéne. Úzky okruh bedmintonových nadšencov však už vtedy zaregistroval dve, ako sa neskôr ukázalo revolučné udalosti. Súčasný prezident Medzinárodnej bedmintonovej federácie (IBF) Michal Novomeský vo svojom odbornom článku prvý raz spomenul projekt košíka – hologramu, a Marián Šulko (dnes čestný predseda slovenského a dánskeho bedmintonového zväzu) vzdal finále dvojhry nášho národného šampionátu proti dnes už dvojnásobnému olympijskemu víťazovi Jarolímovi Vícenovi. Dôvod? Rýchly košík!

Dnes, keď si môže každý z hráčov zo svojej rakety nastaviť rýchlosť hologramu pri svojom údere, je úsmevná predstava, že len pred jedenástimi rokmi hráči používali skutočný košík so skutočnými husími pierkami, ktoré vyrábali skutoční ľudia v skutočných továrenských halách! A bedmintonisti s týmto prežitkom koloniálnych časov skutočne hrali! Nedbali na ich vysokú kazivosť, vysokú cenu či rôzne vlastnosti košíkov tej istej značky, dokonca z jedného balenia (vtedy tzv. "tuby"). Istú kvalitu predstavovala dnes už nejestvujúca značka Yonex, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, do pierok pridávala vlasy čínskych detí. Po prevalení škandálu firma stratila kredit i zákazníkov a zákonite skončila v troskách.

Prvým, kto nabral odvahu niečo s daným stavom robiť, bol už spomenutý Marián Šulko. Finále v druhom sete vzdal (pre úplnosť dodajme, že sa hralo s košíkmi firmy Victor, neskôr výrobcu prvého prototypu hologramu), podujatie v návale emócií rýchlo opustil a prítomných nechal v dohadoch. "Bol už šampión vysilený chorobou? Tušil skúsený mazák, že na mladého junca tentoraz nevyzrie a radšej zvalí vinu na košíky? Ponáhľa sa domov, lebo zabudol zavrieť balkón?" Kdeže! Nezainteresovaní nemohli tušiť, akého historického zlomu sa práve stali svedkami.

Zato Michal Novomeský si už vo svojej skromnej manzardke (hoci skôr by sme mali povedať – vo výpočtovom laboratóriu) mädlil ruky.

O dve hodiny neskôr už spolu s Marošom otvorili fľašu šampanského, pripili si na úspešný štart svojho diabolského plánu a kuli plán pokračovania tejto geniálnej konšpirácie. Napokon, nebolo to nič zložité – v Michalovom počítači už čakal 15 rokov tvorený program hologramu na vypustenie do sveta, a teraz potreboval len jediné – zdiskreditovať pierkový košík na najvyššom možnom fóre. Nie je bez zaujímavosti, že Michal sa na svoj plán snažil (vďaka svojím ebay konexiám s obchodnými partnermi z Indonézie, Kórey a Číny) nalákať aj také esá ako Lin Dan, Taufik Hidayat či Lee Chong Wei, no ani jeden nenabral dosť odvahy a preto dnes ležia zabudnutí, zapadaní prachom bedmintonovej histórie. Jediným odvážnym bol teda napokon náš desaťnásobný šampión, ktorý v nasledujúcich dňoch podnietil ďalšie polemiky svojimi protichodnými vyhláseniami na bedmintonových fórach.

Celá kauza sa napokon dostala až k svetovým bedmintonovým špičkám. Vďaka vtedajšej celosvetovej ekonomickej kríze a veľkým finančným problémom najväčších tovární na košíky dala IBF zelenú prvým pokusom s hologramom. Vtedy nastala veľká chvíľa Michala Novomeského, ktorý s už spomínanou podporou firmy Victor predstavil svoju revolučnú novinku. Michal si dal svoj vynález včas patentovať a zároveň si dal podmienku, že všetko testovanie hologramu sa bude odohrávať iba na území Slovenska.

Výsledok? Ale veď ten už všetci dobre poznáte... Michal Novomeský získal nehynúcu slávu a po krachu producentov košíkov aj nezmerné bohatstvo, slovenskí hráči sa stali priekopníkmi a prirodzene aj lídrami nového smerovania bedmintonu a Slovensko sa dnes oprávnene hrdí titulom Bedmintonová republika.