Čo znamenajú pojmy ako elita a elitárstvo? A prečo o tom vôbec píšem? Blíži sa členská konferencia SZBe, prichádza nová sezóna, kedy kluby budú rozhodovať o svojej budúcnosti a fungovaní. Skoro všetci chceme pre bedminton to najlepšie. Sú však medzi nami ľudia, ktorí ako keby najlepšie vedeli, ako čo spraviť, koho odvolať, a pod. :) Koreň problému je v tom, že sme to niekedy aj my, pričom si to vôbec nemusíme uvedomiť. Ľudí s dostatkom záujmu a sebareflexie pozývam k pokračovaniu tohto článku.
Elita[1] (z latinského eligere = vyberať, vyvoliť) je časť ľudí, ktorá v sociálnej skupine, inštitúcii alebo spoločnosti zaujíma najvýznamnejšie postavenie.
Položme si otázku "Čo je elitárstvo?" a skúste sa nad odpoveďou pred pokračovaním textu zamyslieť... Počuli ste už o tom niečo?
Elitárstvo[2] definujme takto:
Koncepcia vychádzajúca z úlohy elity v spoločnosti; povýšenecké, nadradené vystupovanie.
Každý jeden z nás vo svojej podstate túži priložiť ruku k dielu. Urobiť niečo dobré a všeobecne prospešné. A nemálo z nás pre bedminton niečo aj robí. Našťastie na to nie sme sami. Pre bedminton robíme veci spoločne. Keď veci fungujú jak majú, keď sa vieme zhodnúť v názoroch a jednotne riešiť problémy, je to priam ideálne. Potom pozorujeme zvýšenie IQ a vzdelanosti.
Žijeme v silne relatívnej dobe a vieme si v podstate obhájiť a zracionalizovať svoje názory. Čo však, ak narazíme na protinázor? Čo však, ak veci nefungujú tak, ako by sme si predstavovali a na riešenie situácie máme protichodné predstavy? Zvykneme sa pohádať, uraziť, nebaviť sa medzi sebou, odstúpiť, a keď sa problém opakuje viackrát, zbúrať aj mosty. Rozbíja sa jednota a pôvodný zámer - urobiť niečo dobré, či priložiť ruku k dielu. Kde to však zlyhalo? Jedným z pojmov, ktoré by toto vysvetlili, by mohlo byť práve elitárstvo. Elitárstvo môžeme pozorovať okrem bedmintonu aj v politike, ostatných športoch, neziskových organizáciách, cirkvi, ale aj v iných oblastiach života.
Elitári sú ľudia, u ktorých sa objavujú symptómy elitárstva, ktoré sme si zadefinovali vyššie. Nemusia zákonite prestavovať priamo elitu, teda nemusia zastupovať v súčasnosti vedúce funkcie, ako napr. vedúci klubu alebo funkcionár zväzu. Ale môžu. Možno zastupovali, v minulosti. Možno zastupujú menšie funkcie, ako tréner, sponzor, rodič dieťaťa, rozhodca a pod. Často krát to nie sú hlúpi ľudia, ale takí, ktorí už možno niečo v bedmintone, či v živote dosiahli. Pocit z niekoľkých úspechov z minulosti a subjektívny pohľad na svet ich ženie vpred, že idú meniť veci "k lepšiemu". Sú to tí, ktorí v skutočnosti neuspeli či už ako hráči, v trénerskej činnosti, či už ako funkcionári, vo vzťahoch a pod. Chýba im pokora, sebareflexia, namiesto chýb na sebe vidia chyby na ostatných a presviedčajú o tom i ostatných, ktorých nie málo krát aj presvedčia. Pôsobí v nich skrytá pýcha. Manipulatívne techniky nie sú výnimkou.
Väčšina teoretikov elít tvrdí, že elita si uchováva svoje dominantné postavenie prostredníctvom kombinácie nátlaku a manipulácie.[2]
Teraz nechcem narážať na nikoho. Chcem len poukázať na prejavy elitárskeho správania sa, aby sme ich vedeli včas pomenovať a správne sa k nim postaviť. Priznávam, že sú v nich spomenuté aj tie symptómy, ktoré sa objavili v minulosti aj u mňa. Elitár
Ak už som na sebe spozoroval(a) takéto správanie, je to prvý krok k úspechu a môžem začať na sebe pracovať. Ak poznám niekoho, u koho sa toto správanie prejavuje, čo spraviť? Človeka tak ľahko nezmením (zadaní a ženatí/vydaté to veľmi dobré poznajú). Začať musím od seba. Keď budem príkladom, budú mať túžbu aj ostatní sa zmeniť. A možno nie.. Za príklad, ako znášať utrpenie a elitárske správanie zo strany druhých, si berme významné osoby z histórie a súčasnosti.
Majte sa krásne :) M.
Inšpirované kázňou "Juraj Drobný - Elitárstvo v kresťanských kruhoch".